Dal nám nádej a vedomosti, a naučil nás veriť v naše dievčatá, hľadať v ich očiach iskry porozumenia, ktoré boli neviditeľné pre zvyšok sveta. Nabádal svojich lekárskych kolegov pracovať spoločne s rodičmi ako jeden tím, pracovať jeden s druhým ako sila objavu.

Hoci bol posledné roky ťažko chorý, nikdy sa nevzdával svojho sna nájsť odpovede vzniku záhadnej poruchy, ktorá nesie jeho priezvisko.

Dr. Rett bol jedným z tých ľudí, ktorých aj keď nemáte šťastie osobne stretnúť, zmenia navždy váš život. Najskôr držal naše ruky a čoskoro aj naše srdcia.

Práca Dr. Retta začala po ukončení služby lekára v Nemeckej vojenskej nemocnici. Po vojne študoval medicínu v Innsbrucku a v Bonne a v roku 1948 odišiel do Viedne. Vyzdvihovaním veľkej potreby detskej kliniky, ovplyvnil aj primátora a ostatných miestnych politikov, ktorých bolo ťažko presvedčiť, pretože postihnuté deti boli v tejto komunite považované za sociálnych vydedencov. Jeho trpezlivosť bola konečne odmenená, keď 100 lôžková nemocnica, Rosenhugel (Rose Hill) otvorila svoje dvere pacientom z celého sveta. Bola to prvá inštitúcia svojho druhu na celom svete, a on bol jediným lekárom v Rakúsku poskytujúcim starostlivosť postihnutým deťom.

Bola to 70 rokov stará budova prináležiaca k inštitúcii pre starých ľudí s veľmi malým počtom doktorov a zdravotných sestier, bez vodovodných kohútikov na nemocničných oddeleniach. Pacienti na invalidných vozíkoch museli byť dole schodišťami znášaní na rukách.

[Editace článku: Jitka Punnerová] Přehled návštěvnosti